Hrad Trakai
Pre každého návštevníka Litvy je povinnou zastávkou najväčší historický park krajiny, ktorého centrom je mestečko Trakai so svojim výnimočným vodným hradom ležiacim 28 km od hlavného mesta krajiny Vilnius. K parku patrí aj dedinka Senieji Trakai, kde sa kedysi nachádzal hrad, ktorý bol sídlom veľkokniežaťa Gediminasa a v ktorom sa okolo roku 1350 narodil jeho vnuk, najvýznamnejší litovský panovník Vitautas Veľký. Hrad odovzdal v roku 1405 do užívania benediktínskym mníchom.
Mesto Trakai, založené Vytautasovym otcom Kestutisom, bolo v stredoveku hlavným mestom krajiny, sídlom veľkokniežat a jej hlavným obranným bodom. Aj po preložení hlavného mesta do Vilniusu roku 1323 zostal hrad Trakai ešte dlho ich sídlom. Vytautas pozval do osady Karaimov, židovskú sektu pochádzajúcu z Krymu, ktorí tvorili členov jeho osobnej vojenskej družiny. V Trakai do dnešných dní žije v typických drevených domoch približne 70 členov tohto etnika, rozprávajúcich jazykom majúcim korene v turečtine.
Samotné stavby vodného hradu sa nachádzajú na malom polostrove medzi tromi jazerami Galvé, Luka a Totoriškés. Je to jediný vodný hrad východnej Európy s množstvom strážnych veží postavený z červených pálených tehál. Návštevníci prichádzajú na hrad z pevniny po drevenom mostíku, čo umocňuje celkový výnimočný dojem. Ešte do 15. storočia bol hrad Trakai s celkovou rozlohou pozemkov 4 ha jednou z najväčším opevnených stavieb v krajine, na ktorej sa pracovalo vyše 100 rokov. Celý komplex je postavený z pálených tehál, jeho centrálnu časť tvorí palác veľkokniežat opevnený obranným múrom, ktorý je oddelený od budov podhradia hlbokou priekopou. Po víťazstve nad Rádom nemeckých rytierov v bitke pri Tannenbergu roku 1410 stratil hrad význam ako obranné zariadenie, zostal však naďalej sídlom litovských veľkokniežat. Najvýznamnejším bol určite Vitautas, ktorý tu koncom roka 1430 zomrel. Po jeho smrti začal hrad chátrať, bol využívaný ako väznenie pre šľachticov. Vo vojnách s Moskovským kniežatstvom v polovici 17. storočia bol hrad značne poškodený, v roku 1678 sa tu usídlili dominikánski mnísi. Od 18. storočia budovy stále viac chátrali, až roku 1926 sa prikročilo ku konzervačným prácam na objektoch. Po 2. svetovej vojne sa začalo s celkovou obnovou komplexu. Budovy bývalého kláštora sú dnes využívané správou Historického múzea Trakai, v priestoroch veľkokniežacieho paláca sú zaujímavé výstavné expozície. Samotný hrad je dôležitým symbolov národného obrodenia a dôkazom stredovekej veľkosti Litovského kniežatstva.
Centrum celého komplexu hradu predstavuje päťposchodová mohutná hradná veža s bránou do dvora veľkokniežacieho paláca. Dvor má štvorcový pôdorys a nahor do veže sa vystupuje drevenými schodmi vedúcimi na drevené galérie po vnútornej strane veže. Z galérií sa vstupuje do jednotlivých častí veže, hneď na prvom poschodí sa dostaneme do obývacej miestnosti veľkokniežaťa, oproti sa nachádza prijímacia a slávnostná sála, zaberajúca celé pravé krídlo poschodia. Všetky miestnosti majú krásnu gotickú klenbu z profilovaných pálených tehál, sklenené vitráže a krásne kachle. V ďalších miestnostiach sú výstavné priestory so zaujímavými expozíciami zahŕňajúcimi rozsiahlu zbierku mincí, výstavu litovských národných krojov, loveckých trofejí, či výnimočnú výstavu dekoratívneho porcelánu zahŕňajúca zbierku porcelánových tabakových fajok, pri ktorých výrobe boli použité morské mušle. Jedna časť je venovaná samotnej histórii hradu, jeho panovníkom s obrazovou galériou a výstavou úžitkových predmetov, ako i predmetov dekoratívneho charakteru, či sakrálnych predmetov. V loveckom sále sa nachádza stôl so stoličkami vyrobenými z jeleních parohov. Na stene zaujme výjav z bitky pri Grünwalde, kde bojoval proti nemeckým rytierom Jan Žižka v radoch litovských bojovníkov.
V slávnostnej sále sa usporadúvajú koncerty a divadelné predstavenia, koncom júla umelecký festival, ktorého iniciátorkou bola známa ruská primabalerína Maja Pliseckaja.
Na prehliadku celého komplexu sa odporúčajú najmenej dve a pol hodiny času, pretože bohaté expozície a krásna stavba si to určite žiadajú.
Hrad Trakai je jeden z dôkazov toho, aké krásy sa ukrývajú v krajinách Pobaltia, ktoré boli tak dlho nespravodlivo súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu.
Peter Michalka
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 19. júna 2010